Zneškodnenie vyčistených OV z domových ČOV (čističiek odpadových vôd)

Voda je najrozšírenejšia látka na Zemi. Patrí k základným zložkám životného prostredia človeka a je podmienkou existencie života na našej planéte. Človek vodu využíva na osobnú potrebu a spotrebu, na poľnohospodársku a priemyselnú výrobu, na dopravu, na výmenu tepla, premenu energetického potenciálu a tiež na rekreačné účely.

Nachádza sa na Zemi v obmedzenom množstve a donedávna sa posudzovala väčšinou kvantitatívne a kvalita najmä povrchových vôd sa podceňovala. Dôsledky tohoto prístupu môžeme teraz pozorovať v znečistených povrchových vodách. Znečisťovanie vôd však naďalej pokračuje, je súčasťou antropogénneho tlaku na životné prostredie. Preto je namieste zamyslieť sa nad možnosťami, ako vrátiť vodu prírode do jej prirodzeného obehu, v čo možno najlepšej kvalite, aby bola k dispozícii pre ďalšie využitie.

Biologické čistenie splaškových odpadových vôd je technicky najjednoduchším a finančne najmenej náročným spôsobom zneškodnenia odpadových vôd. Zjednodušene je možné tvrdiť, že sú to vlastne riadené a zintenzívnené procesy, ktoré prebiehajú všade v prírodných vodách, súhrnne nazývaných samočistenie. Výhodou je tiež skutočnosť, že dobre vyčistená voda nemôže obsahovať toxické látky pre faunu a flóru.

Princíp biologického čistenia splaškových odpadových vôd je využívaný tiež v malých domových čistiarňach. Spravidla je využívaný systém nízkozaťažovanej aktivácie, ktorý je pri malých domových čistiarňach zaujímavý aj z hľadiska kalovej koncovky. Výsledkom procesu je aeróbne stabilizovaný kal, ktorý uľahčuje v konečnom dôsledku, jeho zneškodnenie.

Aplikácia malých domových ČOV má význam v lokalitách, kde nie je, a z rôznych dôvodov ani nebude vybudovaná verejná kanalizácia. Individuálny stavebník, ktorý stavia v takejto lokalite, stojí pred rozhodnutím ako vyriešiť tento problém. Môže vybudovať vodotesnú žumpu, doloženú atestom o nepriepustnosti a tiež zmluvným vzťahom o likvidácii obsahu žúmp. Keď však k investičným nákladom na realizáciu žumpy pripočítame prevádzkový náklad na likvidáciu obsahu žumpy, zhruba v intervale raz za mesiac, potvrdí sa finančná náročnosť tohto riešenia. Nepríjemným sprievodným javom pri manipulácii s kalmi je zápach, vjazd ťažkého vozidla na pozemok ap.

Naproti tomu realizácia malej domovej čistiarne má svoje výhody. Z hľadiska stavby je príprava na realizáciu malej ČOV nenáročná. Samotné technologické zariadenie je konštruované ako monoblok, osadený do výkopu. Pripojením na kanalizáciu z domu, výustnú kanalizáciu a pripojením na elektrickú sieť je inštalácia ukončená. V prípade priaznivých pomerov v podloží je možné čistiareň obsypať triedeným vykopaným materiálov za súčasného zhutňovania. Vnútorný objem doporučujeme naplniť vodou, pre zabezpečenie hydrostatického tlaku, ktorý v tomto prípade slúži ako protitlak zhutňovaného podloži

Obr. 1 Výkopový plán AQ4

Pri hodnotení prevádzkových nákladov je bilancia rovnako priaznivá ako pri hodnotení z hľadiska investícií. Jediným pohonným agregátom je elektromagnetické dúchadlo, so spotrebou elektrickej energie 60 až 150W/hod podľa veľkosti čistiarne. Pre stavebníkov, ktorý majú v svojej lokalite potok- povrchovú vodu- recipient, a ich stavebný pozemok je tak šťastne situovaný, že majú možnosť odviesť vyčistenú vodu do potoka, kanalizačnou prípojkou pri zachovaní všetkých technických náležitostí , majú problém vyriešený. Vyústenie vyčistenej vody do recipientu je legislatívne schodný spôsob a miestom príslušné orgány štátnej vodnej správy spravidla nemajú proti takýmto riešeniam námietky. Upraví sa právny vzťah medzi producentom a správcom v zmysle všeobecne platných predpisov, o ktorých pojednáva Vodný Zákon č. 138/1973 Z.z. a Nariadenie Vlády Slovenskej Republiky č. 242/1993, ktorým sa stanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd. Takto šťastne situovaných stavebných pozemkov, žiaľ, nie je väčšina. Čo poradiť stavebníkom, ktorý nemajú možnosť pripojenia vyčistených vôd na povrchovú vodu …!?

Odpoveď na otázku nájdeme v technickej norme STN 75 6402 Malé čistiarne odpadových vôd, ktorá ponúka možnosti, ako naložiť s vyčistenou vodou. V citovanej norme v kapitole č.78 Vsakovanie, sú popisované všeobecne platné technické zásady, ktoré je nutné rešpektovať pri realizácii vsakovacieho objektu. Z aktivít firmy Aquaflot v spolupráci s STU Bratislava vznikol materiál, ktorý popisuje návod ako vypracovať vsakovací objekt na dané podmienky v príslušnej lokalite, v rámci ktorého je uvažované so zrnitosťou podložia.

Navrhnutý vsakovací objekt je vybavený plastovou šachtou, ktorá je uložená do filtračného lôžka s predpísanou zrnitosťou filtračného materiálu a umožní prístup v ktorom koľvek okamihu k odberu vzoriek vyčistenej vody. Rovnako zaručuje kontrolu kvality filtračného materiálu a jeho ošetrenie. Zrnitosť, usporiadaná od najmenšieho zrna k najväčšiemu zabezpečí dlhodobo filtračnú kapacitu vsakovacieho objektu. Posledná vrstva, resp. prvá dostupná (v objekte manipulačnej šachty), s najjemnejšou zrnitosťou zabezpečí ochranu spodných filtračných vrstiev, ich predčasnú a nekontrolovanú kolmatáciu. 380-500

Obr. 2 Vsakovací objekt

Ďalší spôsob, ako naložiť s vyčistenou vodou je zavlažovanie drenážnym podmokom. Technické podmienky realizácie sú popísané v citovanej norme v kapitole č. 94. Tento spôsob je náročný na stavenú pripravenosť, drenážne ramená majú predpísanú dĺžku a sklon, rovnako ako rozstup ramien a ich odvetranie. Pre stavebníka, ktorý nemá upravený terén a drenážne lôžka pre spodné závlahy nenarúšajú jeho ďalšie stavebné zámery , je to jeden zo spôsobov vyústenia vyčistených vôd.

Obr. 3 Drenážny podmok

Spôsob, častokrát doporučovaný príslušnými úradmi životného prostredia, je realizácia akumulačnej nádrže na vyčistenú vodu s možnosťou jej ďalšieho využitia na zavlažovanie. Stavebník nie je takýmto riešením nadšený , má dvojnásobný investičný nárok, jednak na realizáciu ČOV, jednak na realizáciu akumulačnej nádrže na vyčistenú vodu. Návratnosť investície je vyššia, stavba sa stáva menej efektívnou. Často sa stretávame, že stavebník realizuje ako akumulačnú nádrž , betónovú žumpu s objemom 10m3. Veľký objem je nutný, lebo musí vykryť produkciu zimného obdobia, ale na druhej strane veľký objem je nevhodný z technologického hľadiska, pri nadmernej akumulácii pri dlhých zdržných dobách, dochádza k zhoršeniu kvality vyčistenej vody, nárast rias, zhoršeniu senzorických vlastností – zápach, množeniu hmyzu ap.

Obr.4 ČOV AQ4 s akumuláciou

V konečnom dôsledku vo všetkých uvedených spôsoboch hospodárenia s vyčistenou vodou, končí vyčistená voda v podloží. Stojí za to, citlivo posúdiť možnosť zaústenia vyčistených vôd do podložia, a tým vyjsť v ústrety stavebníkom.

Realizácia ČOV je klasifikovaná ako malé vodné dielo a v každom z uvedených prípadov realizácie je nutný predchádzajúci súhlas vodoprávneho orgánu. Podľa §8 ods.1 písm. zákona č. 184/2002Zb. o vodách je na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových ,alebo podzemných vôd potrebné povolenie vodohospodárskeho orgánu Podľa § 23 ods. 2. citovaného zákona je vodohospodársky orgán pri povoľovaní vypúšťania odpadových vôd viazaný ukazovateľmi prípustného stupňa znečistenia a predpismi o zdraví ľudu. Ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd sú ustanovené nariadením vlády č. 491/2002 Z.z. Pre vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd sú ustanovené ukazovatele prípustného stupňa znečistenia v prílohách 1 až 3 citovaného nariadenia vlády. Podľa tohoto postupu vodohospodársky orgán povoľuje vypúšťanie splaškových vôd z domácností na základe odborného odhadu ich vplyvu na vody v recipiente. Pri tomto odbornom posúdení vychádza z technickej dokumentácie povoľovanej malej domovej ČOV, najmä z garantovaných hodnôt limitujúcich vyčistenú vodu a z účinnosti čistenia. Na vypúšťanie odpadových vôd do podzemných vôd sa vzťahuje ustanovenie § 23 ods. 4 vodného zákona, podľa ktorého vodohospodársky orgán môže povoliť vypúšťanie odpadových vôd do podzemných vôd. Vypúšťané vody musia byť vyčistené tak, aby nezhoršili a ani neohrozili kvalitu podzemných vôd. Z uvedeného vyplýva, že vodohospodársky orgán môže povoliť vypúšťanie vyčistených splaškových vôd z domácností do podzemných vôd.

Okrem legislatívnych obmedzení je nutné spomenúť aj obmedzenia technického charakteru. Vsakovanie, spodné drenážne lôžka a závlahy sú možné len v lokalitách, ktoré nie sú chránené vodárenské oblasti . Ďalším faktorom , ktorý výrazne ovplyvňuje možnosť zaústenia vyčistených vôd do podložia je kvalita podložia, jeho filtračná schopnosť, hladina podzemnej vody, hustota osídlenia ap. Technické podmienky pre realizáciu vodného diela je možné posúdiť podľa všeobecne známych skutočností, ktoré v danej lokalite majú príslušné legislatívne orgány k dispozícii. Nariadením na vypracovanie hydrogeologického posudku je stavebník nútený k ďalším investíciám. Z pohľadu ekologicky zmýšľajúceho stavebníka, sú legislatívne komplikácie pri realizácii malej domovej ČOV neprekonateľným problémom. Takýto legislatívny postup potom stavebník cíti ako krivdu, keďže je všeobecne známe, že 90% zrealizovaných žúmp, je hneď po skončení kolaudačného konania, vybavených prierazom, niekedy dokonca v mieste, kde je za stenou pripravený trativod. Zneškodnenie surových , nečistených vôd je schované za legálne povolenie na akumuláciu odpadových vôd a jej vývoz , ale v skutočnosti sa do podložia produkujú nečistené vody, ktoré zhoršujú kvalitu podzemných vôd.

Ešte extrémnejší prípad nastáva vtedy, keď producent obsah svojej žumpy v noci vyčerpá kalovým čerpadlom v lepšom prípade na svoj pozemok, ktorý ale bezprostredne susedí s naším. Paradoxne, posudzujúc celú záležitosť z hľadiska legislatívneho pokrytia, kvalitu podzemných vôd právne neohrozil.

Tento web používa k poskytnutiu služieb, personalizácií reklám a analýze návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich použitím. Viac info

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close