Domová čistička odpadových vôd - 2 časť
V prvej časti príspevku o domových čistiarňach odpadových vôd sme priniesli informácie, ktoré by mali vytvoriť dostatočný základ pri jeho rozhodovaní a pomôcť k tomu, aby výsledok splnil jeho očakávania a neznamenal sklamanie. V nasledujúcom texte sa pokúsime všetky dôležité fakty potrebné pre budúceho používateľa zosumarizovať..
Osadenie ČOV Aq
Výber miesta osadenia v rámci dispozície by mal rešpektovať miestne podmienky – veľkosť pozemku, sklon terénu, kvalitu podložia, hladinu podzemnej vody. Na určenie polohy na osadenie domovej čistiarne neexistuje norma, ktorá by priamo určovala vzdialenosti. Zo všeobecných požiadaviek noriem a predpisov však možno zostaviť určité odporúčania. Čistiareň sa neodporúča inštalovať v bezprostrednej blízkosti rodinného domu. Dôvodom nie je zápach ale fakt, že pri biologickom čistení vznikajú aerosoly a že pri čistení splaškových vôd existuje možnosť infekcie. Ak to miestne podmienky umožňujú, treba zvoliť vzdialenosť asi 10 m od rodinného domu. Zdroj vody, napr. studňa, by mal byť od čistiarne vzdialený aspoň 5 m, optimálne 10 m. Aj v prípade, keď sa čistiareň inštaluje pod úrovňou terénu, musí mať spoľahlivé vetranie. Riešením môže byť odvetránie kanalizácie v rámci rodinného domu s vývodom nad strechou a súčasne montáž krytu s vetracou časťou. Treba dbať aj na bezpečné uzatvorenie krytov a všetkých odnímateľných častí, vhodný je aj zámok. Výber zariadenia priamo súvisí s výberom dodávateľa. Pred výberom sa oplatí venovať určitý čas štúdiu prospektov. Odborný personál firiem by mal zákazníkom odovzdávať presné údaje a jasné argumenty, nie reklamné slogany. Nejde len o ochranu prvotnej investície, ale aj o snahu zabezpečiť už pri výbere bezproblémovú prevádzku.
Realizácia domovej čističky
Ak po správnom nadimenzovaní zariadenia a spracovaní projektovej
dokumentácie už disponujeme povolením na zriadenie vodohospodárskeho diela,
čaká nás
jednoduchšia
etapa – realizácia. Všetky podrobnosti súvisiace s realizáciou by mal
obsahovať projekt. Prvým krokom je výkop. Jeho hĺbku podmieňuje hĺbka
prívodnej kanalizácie z rodinného domu. Dno by mal tvoriť podkladový
betón s hrúbkou aspoň 100 mm. V prípadoch, kde situáciu nekomplikuje
vysoká hladina podzemnej vody, postačí zásyp telesa čistiarne pri
súčasnom plnení vnútorného objemu. Ak je okolie dodatočne priťažené
(napr. prejazd vozidla, chodník), treba obetónovať aj obvod čistiarne. Pri
vysokej hladine podzemnej vody možno zariadenie osadiť do železobetónovej
nádrže alebo zvoliť zatopenie čistiarne a jej dodatočné obetónovanie, aby
sa v prípade vyprázdnenia vnútorného objemu čistiarne eliminovala
vztlaková sila. Tento prípad inštalácie je najzložitejší a treba ho
prenechať špecializovanej firme. Výstupná kanalizácia sa vedie
z čistiarne do miesta zaústenia (recipienta, na miesto vsakovania). Prívod
pre napojenie ČOV k elektrickej sieti musí byť vybavený prúdovým
chráničom.
Možnosti vypúšťania a použitia vyčistenej vody
Požiadavky na vyčistenú vodu
určuje nariadenie vlády č.491/2002, ktorým sa ustanovujú kvalitatívne
ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia
odpadových a osobitných vôd. Toto nariadenie určuje limity podľa veľkosti
zdroja. Kategória, ktorá nás zaujíma najviac, patrí do pásma do 50 EO (EO
= ekvivalent obyvateľ). Podľa prílohy č. 3 je limitným ukazovateľom
parameter BSK5 do 40 mg/l ako priemerná hodnota (zo zlievanej vzorky) a do
70 mg/l ako maximálna hodnota z bodovej vzorky. Tieto parametre sú
dôležité aj pri výbere zariadenia. Výrobca by mal tieto hodnoty
garantovať. V súvislosti s parametrami treba postupovať triezvo, pretože
nejde o preteky v prezentovaní čo najmenších čísiel. Zariadenie musí
tieto hodnoty dosahovať dlhodobo a spoľahlivo. Je vhodné nechať si doložiť
výsledky sledovaní od nezainteresovanej inštitúcie. Pri vydaní povolenia na
vypúšťanie vôd sa limitné hodnoty uvádzajú aj v rozhodnutí. Určuje ich
úrad životného prostredia, stanovisko vydáva aj správca povodia, do
ktorého sa vody vypúšťajú. Každý tok vypúšťanie nemusí umožňovať.
Najprísnejší režim majú vodárenské toky a toky s vysokým stupňom
znečistenia, kde treba zlepšiť stav. Správca toku ani Úrad životného
prostredia nie sú povinní povoliť vypúšťanie vyčistených vôd, a tým
ani zriadenie domovej čistiarne. Každé povolenie na zriadenie čistiarne je
ale v konečnom dôsledku všeobecne prospešnejšie ako čerpanie žúmp a
vývoz odpadu s ich vplyvmi na prostredie. Ak nie je k dispozícii žiadny tok
na vypúšťanie, zostáva len jedna reálna možnosť. Nariadenie vlády o nej
hovorí ako o vypúšťaní vyčistených odpadových vôd do podzemných vôd.
V praxi to znamená vsakovanie do podložia. Nariadenie vlády určuje aj
limitné hodnoty pre vypúšťanie do podzemných vôd: podľa parametra BSK5 do
25 mg/l ako priemernú zlievanú hodnotu a maximálnu bodovú 50 mg/l.
V tomto prípade pribudol aj parameter nerozpustných látok limitovaný tiež
do 25 mg/l a s maximálnou hodnotou 50 mg/l. Pre vydanie povolenia na
vypúšťanie do podzemných vôd treba doložiť odborný hydrogeologický
posudok, ktorý hodnotí podložie v danej lokalite a hovorí o možných
dôsledkoch na kvalitu podzemnej vody. Vodohospodársky orgán môže povoliť
vypúšťanie do podzemných vôd, ak sa preukáže, že nedôjde k zhoršeniu
akosti podzemných vôd. Tento fakt môžeme označiť za hlavný zdroj
problémov s povolením tohto druhu vypúšťania vyčistených odpadových
vôd. Neochota úradov povolovať tento spôsob vypúšťania znamená, že sa
pokračuje v nekontrolovateľnom vypúšťaní a každý deň sa do podložia
dostane 105 ton znečistenia vo vyjadrení parametra BSK5.
Dočisťovací proces
Po vlastnom biologickom čistení v ČOV nasleduje ešte dočisťovací stupeň vo vsakovacom objekte. Objekt pozostáva z filtračnej vrstvy, ktorej úlohou je zachytiť v póroch nerozpustné častice. Filtračná vrstva zároveň tvorí vstupnú časť pôdneho filtra. Dostatočnú zásobu na vsakovanie tvorí objem z lomového kameňa. Za týmto stupňom proces dočistenia v anaeróbnych podmienkach v podloží pokračuje až do infiltrácie do podzemných vôd. V nijakom prípade nie je možné priame vypustenie do podzemných vôd. Do úvahy treba vziať aj výpočet o množstve znečistenia, ktoré sa dostáva do podložia bez predčistenia. Veď každý kontrolovaný spôsob vypúšťania vyčistených vôd do podzemných vôd je väčším prínosom pre zlepšenie kvality podzemných vôd ako nekontrolované tolerovanie vypúšťania žumpových vôd. Všetky pravidlá a podmienky sú stanovené a stále pretrváva stav akoby nebola ochota žiadať od projektantov a výrobcov niesť zodpovednosť za svoje výrobky.
Využitie vyčistenej vody
Časté otázky záujemcov smerujú k možnosti využitia vyčistenej vody. Prispievajú k tomu aj neprimerané očakávanie od výsledkov čistenia a čiastočne nekorektné letáky firiem, kde sa objavujú obrázky s využitím vyčistenej vody na splachovanie, polievanie či dokonca pranie. Úlohou čistiarne je zabezpečiť vyčistenie odpadovej vody tak, aby sa mohla vrátiť do prirodzeného kolobehu v prírode, teda do recipienta, kde prebieha ďalšie dočistenie. Všetky ďalšie nároky na využitie sú principiálne možné, ale očakávať ich len od biologického čistenia je nesprávne. Každý má zrejme skúsenosť, čo sa stane s pitnou vodou, ak ju necháte v pohári niekoľko dní. A to hovoríme o pitnej vode, nie o vyčistenej odpadovej vode so zvyškami organických i anorganických látok a mikroorganizmov. V nárokoch na recirkuláciu si treba zachovať triezve myslenie. Za úspech by sa malo považovať dlhodobé a spoľahlivé vyčistenie odpadových vôd s možnosťou ich vypustenia. Samostatnú kapitolu tvoria prípady, kde je predpoklad využitia vôd na polievanie. Zámerne nepoužívam termín zavlažovanie. Treba odlišovať polievanie trávnikov a trvalých porastov (bez možnosti použitia na jedenie alebo kŕmenie) od závlahy zeleniny. Použiť vyčistenú odpadovú vodu na takéto účely je z hygienických dôvodov neprípustné. V odpadových vodách zostávajú niektoré nebezpečné látky aj po biologickom čistení (ťažké kovy, PCB). Ak je vážny dôvod na akumuláciu odpadových vôd, je potrebné riešiť hygienické zabezpečenie (napr. chlórovými tabletami) a filtráciu.
Prevádzka domovej čističky
Prevádzkovaniu čistiarne by mala predchádzať etapa, v ktorej sa
zosúladia predstavy investora s reálnymi možnosťami. Ak investor očakáva,
že domová čistiareň je bezobslužné zariadenie, bude sklamaný. Ak pre neho
znamená prevádzkovanie takéhoto zariadenia neprekonateľnú prekážku, mal
by si radšej vybudovať žumpu, pri ktorej stačí nájsť zmluvného partnera
na vývoz. Ak chce investor svoje prostriedky použiť zmysluplnejšie, má
možnosť zriadiť si čistiareň a jej prevádzku zveriť firme, ktorá práce
súvisiace s prevádzkou vykoná za poplatok. Podobný príklad predstavuje
pravidelná údržba auta (dopĺňanie prevádzkových tekutín a paliva),
ktorú možno zveriť autorizovanému servisu alebo vykonávať svojpomocne.
K hlavným úkonom v rámci údržby ČOV patrí predovšetkým vizuálna
kontrola chodu. V 1– až 2–týždňových intervaloch stačí skontrolovať
prevzdušňovanie, miešanie koša, cirkuláciu kalu. Ak je voda na odtoku
číra a bez hnilobného zápachu, činnosť zariadenia je v poriadku. Ako
možno rozlíšiť zápach od „vône“ správne fungujúcej čistiarne?
Správnu funkciu ČOV charakterizuje „vôňa“ rybníka. Koncentráciu
aktivovaného kalu v odmernom valci po 30 minútach sedimentácie stačí
kontrolovať v dlhších časových intervaloch. Odporúčaný rozsah je
250 až 350 ml/l. V prípade, že je koncentrácia vyššia, nastal čas
potrebný na odkalenie čistiarne. Táto procedúra sa pri rodinnom dome opakuje
minimálne 2 a maximálne 4 razy za rok. Produktom čistenia je okrem
vyčistenej voda aj prebytočná biomasa, ktorá sa vo
forme tekutého kalu z čistiarne
musí odobrať. Množstvo pri jednom odkalení je približne 100 l tekutého
kalu. Možno ho aplikovať ako hnojivo k trvalým porastom, do kompostu alebo
vyviezť na centrálnu čistiareň do kalového hospodárstva. Celkové
prevádzkové skúsenosti s domovými čistiarňami sú dobré a potvrdzujú sa
aj priaznivé hodnoty koncentrácie na odtoku. V súčasnosti sú predmetom
platby vodné (za odber pitnej vody) a stočné (za vypúšťanie odpadovej
vody). Nezanedbateľné je, že v prípade vybudovania domovej čistiarne
môžete šetriť rozdiel medzi vlastnými nákladmi na prevádzku čistiarne a
nákladmi, ktoré by ste platili v prípade vybudovania alebo existencie
stokovej siete.
Text: Ing. Vladimír Leckéši, Aquaflot Nitra



